Prológ

"Kto čiernu hviezdu hľadá,
ľahko cestou zablúdi,
rýchlo potom na dno padá,
temnota ho pohltí"

(Metamorfózy XI.4.8)

"Konečne!" zamrmal si Somnus, keď spadla stena vnútorného opevnenia. Prešiel rukou cez ovládacie hologramy na paneli a búracie stroje sa zastavili. "Len tri percentá?" povedal prekvapene, keď sa pozrel na stav energie. "Na čase, že som sa dostal dnu." zahundral "Kto vie či tie stroje ešte naskočia".

Pozrel na dieru v opevnení a povedal si "Budem musiet počkat, kým sa usadí prach". Myslel si, že keď nastane tento okamih tak bude nedočkavý a že sa hned rozbehne dnu. Dva roky driny a osamelosti ho však naučili trpezlivosti. Sadol si a rozhodol sa, že si zaslúži zjesť celý svoj dnešný prídel. Potravín mu zostávalo len na štvrtinu obehu, ale prestávalo ho to znepokojovať. Podľa včerajších výpoctov tento prašný a nehostinný svet zanikne za menej ako 30 rotácií. Pojmy ako deň alebo noc už dávno prestali dávať zmysel. Slnečné lúče nedopadli na povrch už stovky rokov. Všetok život tu musel vyhynúť už pred desiatkami rokov. Zostala tu len púšt, prastarý chrám a teraz aj osamelý Somnus.

"Je čas." rozhodol sa "Roky hľadania, skúmania, skrývania sa a vraždenia sú za mnou. Dnes je deň keď to všetko skončí. Či už tak, alebo onak ...". Postavil sa a chystal sa vykročit smerom k chrámu. Svet sa s ním však zatočil a Somnus zostal ležat za najbližšou pieskovou dunou.

+++++++++++++++++
"Hviezda čierna,
srdce nemá,
keď ju nájdeš
mŕtvy klesneš"

(Detská riekanka)

Somnus zdvihol hlavu a chcel poriadne zahrešit. Z úst plných piesku sa mu však ozvalo len zachrčanie. Snažil sa vytrieť si piesok z očí, ale zistil, že nemôže pohnúť pravou rukou. Prevrátil sa na chrbát a cez piesok a slzy ktoré mal v očiach zbadal, že mu z ramena trčí šíp. Pozrel sa na miesto, kde ešte pred pár sekundami stál. V piesku bol zapichnutý aspoň tucet šípov. "Čo to má do čerta znamenat!" podarilo sa mu precedit pomedzi zuby. "Som si istý, že som našiel a deaktivoval všetky obranné mechanizmy" zahundral. Uvedomil si, že keď predtým vykročil k chrámu, tak začul tiché svištanie. Jeho vytrénované podvedomie zareagalo a on skončil hlavou v piesku. To mu zachránilo život. V duchu vzdal poctu Mavorsovi, učitelovi bojových umení, ktorého kedysi tak strašne nenávidel za tie hodiny utrpenia pri tréningu. Už sa chcel postaviť, keď si všimol, že šípy neprileteli od chrámu ale z opačnej strany, z púšte za jeho chrbtom. "To môže znamenat len jednu vec", pomyslel si, "nie som tu sám!". "Musím sa najprv ukľudnit" začal odriekavať mantru pokoja. V tom sa dostavila bolesť. Somnus začal skúmať šíp v ramene. Šíp naštastie trafil len sval a hrot trčal von. Bol to 4.5 uncový Rosomák s trojitou vyskakovacou čepelou. Pred niekoľkými desiatkami obehov sa používal na prerážanie osobných štítov. Naštastie štít nemal zapnutý, inak by sa šíp spomalil, otvoril v ramene a vcelku efektívne by mu ho amputoval. Neodvážil sa privolať ránhojičský stroj aby neprezradil svoju polohu a tak len použil malý medikit aby zlomil šíp a zastavil krvácanie. Rukou už mohol pohnúť, ale bolo mu jasné, že s ňou nebude môct bojovať.
- "Asi by som mal ten vrhač šípov reklamovať." ozval sa známy hlas, "Ten obchodník z Regula tvrdil, že sú absolútne nehlučné. Škoda, že som ho zabil, teraz to už nemôžem vrátit. Hehehe ..."
- "To nie je možné, to nie je možné." opakoval si v duchu Somnus "To predsa nemôže byť on!". Vôbec sa nenamáhal strielať na miesto odkiaľ prichádzal hlas. Ak to je naozaj Erebos, jeho nenávidený nevlastný brat, tak určite používa nejaké zariadenie na prenos hlasu na diaľku. Rýchlo sa odplazil medzi ruiny vonkajšieho opevnenia, vytiahol ovládací panel a aktivoval lietajúce oko. Ako sa oko dvíhalo do výšky, hologram mu ukazoval širšie a širšie okolie. Erebosa ani nikoho iného však nikde nevidel. Tesne predtým ako oko zasiahla strela, si stačil všimnúť, že Erebos nezaháľal a rozostavil okolo chrámu rôzne statické strelné zbrane s dialkovým ovládaním.
- "Vidím, že si stále taký rýchly ako predtým." ozval sa zasa Erebosov hlas "Takto to bude aspoň zaujímavejšie. Hehehe". Somnus rýchlo zvažoval svoje možnosti. Erebos je silnejší a rád bojuje s mečom. Na rozdiel od Somnusa však príliš dobre neovláda stroje a strelné zbrane. To pravdepodobne Somnusovi zachránilo život pri tom prekvapivom útoku s vrhačom šípov. "Erebos si rozostavil strelné zbrane okolo chrámu, ako keby kvantita mohla nahradiť kvalitu" pohŕdavo zamrmal. Bolo mu už jasné, že sa Erebos pokúsi priblížit na dosah a napadne ho zblízka. Na to nemal vôbec chuť a tak sa rýchlo prikradol k transpornému stroju. Položil ovládací panel, ktorý mal stále v ruke, na stroj a chystal sa vybrať svoje zbrane. Keď otváral púzdro, tak za sebou zacítil nejaký pohyb. Rýchlo sa otočil a tasil aspoň nôž, ktorý mal na opasku. Asi 10 stôp od neho sa zamihotal vzduch a pred ním naozaj stál Erebos.
- "Plášť neviditelnosti!" vyhŕkol prekvapene Somnus. Už o ňom počul, ale ešte nikdy ho nevidel, ba ani nepoznám nikoho, kto by tvrdil, že take dačo už videl na vlastné oči.
- "Presne tak, DRAHÝ braček." zaškeril sa Erebos "Po tom, ako si ma pred piatimi obehmi nechal v Diovom chráme uhorieť, sa ma ujali odpadlícki druidi. Dali mi toto." Erebos vystrčil pravú ruku a Somnus uvidel, že je to mechanická ruka. Erebos mal celé telo zjazvené od ohňa. Čo nemal zjazvené, bolo nahradené kúskami nejakého zvláštneho kovu. "Mysleli si, že si zo mňa spravia stroj na zabíjanie" pokračoval Erebos. "Hádaj, ako som sa im odvďačil" uškrnul sa. "V ich laboratóriu som našiel aj tento plášt, ktorý mi konečne umožnil stretnúť sa s tebou zoči v oči". S týmito slovami Erebos vyrazil.

Súboj nebol dlhý. Somnusovi sa podarilo vraziť nôž do Erebosoveho stehna. To bolo asi tak všetko. Proti Erebosovej mechanickej ruke nemal žiadnu šancu. Tie časti tela, ktoré nemal dorezané Erebosovým mečom, mal pohmliaždené tou prekliatou rukou. Kým sa prebral z bezvedomia, Erebos ho priviazal k transportnému stroju. Bol veľmi dôkladny. Somnus mohol ledva dýchať a na akýkolvek pohyb končanín nebolo ani pomyslenie.
"Tak, DRAHÝ braček, ty si si myslel, že si privlastníš čiernu hviezdu? Že budeš rovný bohom? Že sa staneš všemohúcim a nesmrteľným a tak sa zachrániš pred zánikom našeho sveta?" vybuchol Erebos.
- "Na to, aby si ovládol čiernu hviezdu musiš mať srdce" zašušlal Somnus "a to si ty nikdy nemal ani nebudeš mať!".
- "To sa ešte uvidí" zavrčal Erebos a vybral sa smerom k chrámu. Po pár krokoch sa obrátil naspať a povedal "Keď budem rovný s bohmi, tak ti ukážem čo to znamená nekonečne dlhé utrpenie".
- "To je koniec" pomyslel si Somnus "aj keby Erebos čiernu hviezdu neovládol, aj tak tu zostanem priviazaný až kým ...". Oprel si hlavu o stroj a vtom sa pred ním rozsvietili ovládacie hologramy. "Erebos nechal ovládaci panel položený na stroji hneď pod mojou hlavou! Zjavne holografický ovládací panel nikdy predtým nevidel, inak by takú chybu neurobil!" potešil sa Somnus. Holografický ovládací panel kúpil od jedného technomága tesne predtým ako sa vydal na toto miesto. "Musím ho zastaviť!" napadlo ho náhle. Erebos práve obišiel búracie stroje a chystal sa vojsť do chrámu. "Búracie stroje" napadlo mu. Somnus otvoril ústa a s pomocou jazyka, nosa a žmurkania sa mu podarilo aktivovať dva stroje na plný výkon. Ozval sa výkrik a zdroj energie snažiaci sa kŕmiť hladné stroje poslednými zbytkami energie s tichým zasyčaním skolaboval.

Somnusovi chvíľu trvalo, kým sa mu podarilo nastaviť ránhojičsky stroj, tak aby prerezal lano ktorým bol spútaný. Utrpel pri tom síce pár rezných rán skalpelom, ale po súboji s bratom to už ani necítil. Nechal si vpichnúť zopár liečivých a povzbudzujúcich injekcií, vzal si svoju obľúbenú pušku a vybral sa do chrámu. Pri vstupe trčiac spod kopy kameňov ležala Erebosová mechanická ruka. Somnus opatrne vstúpil dnu a zišiel dolu po schodoch. Tam, v strede miestnosti na vyvýšenom oltári ležala čierna hviezda. "Smiešne" pomyslel si, "nevyzerá ako hviezda a ani nie je až taká čierna ako som si predstavoval". Bola to skôr guľa, ktorá ako keby pohlcovala svetlo. Jej povrch bol matný a mierne pulzoval. Na zemi sa tiahla krvavá stopa smerom k oltáru. S výkrikom "Budeš moja!" sa náhle vymrštilo Erebosovo torzo spoza oltára a chytilo čiernu hviezdu. Somnus zacielil pušku, ale skôr ako stihol vystreliť, Erebosovú ruku zachvátili plamene. Erebos zareval "Preklínam ťa Somnus, preklínam. Nikdy nenájdeš rovnováhu". Hviedza mu vypadla z ruky a Erebosové horiace telo sa zvalilo na zem. Somnus sa priblížil k hviezde. Keď ju chytal do rúk, tak si všimol, že na jednej strane žiaril červený odtlačok Erebosovej ruky.

+++++++++++++++++
"Koho srdce čisté
toho skutky isté,
po čom srdce túži
talizman mu slúži,
rovnováha nastane
rovnosť s bohmi dosiahne"

Silvae I.4.90

Somnus sa predral pomedzi stromy a vybehol na čistinku. V diaľke bolo ešte stále počuť zvuky boja. Nebo sa pomaly zafarbilo do krvava a zem sa mierne zachvela. "Už len chvíľu" pomyslel si "toto je už hádam dosť ďaleko. Počkám tu."

Netrvalo dlho a z okolitého lesa sa začalo ozývať praskanie halúzok. Bude to tentoraz iné? Zrazu nebol na čistinke sám. Presne tak ako očakával, podarilo sa mu vylákať na čistinku vodcov všetkých ôsmych rás. Vodcovia na chvíľu zabudli na vzájomnú nenávisť a plne sa sústredili na Somnusa. Z každej svetovej strany prichádzal jeden bojovník. Somnus bol obkľúčený. Keď ho spoznali, vytiahli zbrane a vystrčili tesáky. Somnus už nemal kam uniknúť. Ako sa blížili, ich rev sa stupňoval. Už videl ich krvou podliate oči. Všetci ako keby boli v tranze a nevideli nič iné len jeho. Už boli takmer na dosah. Z úst im fŕkali sliny a pena, zbrane sa nadvihli. Z každého bojovníka priam sršala nenávisť a grimasa na ich tvárach mu pripomenula Erebosovú tvár vo chvíli jeho smrti. Somnus počul svišťanie mečov a kopií a škriabanie pazúrov. V okamžiku, keď zbrane dopadli sa celý svet sploštil a vytvoril povrch gule. Somnusa to vymrštilo von. Ako dopadal na kamennú dlážku, guľa stmavla a premenila sa naspať na čiernu hviezdu. Kým jej povrch nadobudol pôvodnu farbu, na jednej strane žiaril na červeno odtlačok ruky ...

"Tak a to by sme mali" zahundral si Somnus zbierajúc sa zo zeme. Bol naspať vo svojom sídle, ktoré mu podľa jeho predstáv stvorila čierna hviezda. Toto bol tretí pokus o vytvorenie fungujúceho sveta. Bohužial to bol zároveň aj tretí neúspešný pokus. Počas mnohých experimentov Somnus stvoril 8 rôznych rás. Dúfal, že sa budú navzájom dopĺňať vedomosťami, že budú spolu obchodovať a rozvíjať svoj svet. Namiesto toho navzájom bojovali a zabíjali sa. Ak im ubral silu a inteligenciu, tak sa z nich stali hlupučkí homunkulovia neschopní samostatného zmýšľania. Takých Somnus používal ako sluhov vo svojom sídle. Ak im zvýšil silu a inteligenciu, stali sa z nich vraždiaci maniaci. Aby im znemožnil boj, rozhodol rozdeliť svet na ostrovy. Avšak mágovia všetkých rás, vyvinuli jednoduché kúzla umožňujúce otvoriť bránu medzi ostrovmi a tak boje znova vzplanuli. Čo bolo horšie, kedykoľvek niektorý z jeho tvorov zbadal svojho stvoriteľa, ocitol sa v tranze a okamžite ho začal prenasledovať s úmyslom zabiť ho. Somnus sa rozhodol, že už nikdy nevstúpi na pôdu svojho sveta, ale bude pozorovať čo sa tam deje na diaľku pomocou sily čiernej hviezdy. Nech skúšal akékoľvek postupy a triky, žiadny svet netrval dlhšie ako 1600 rotácií. Vždy na konci skolaboval a zmizol na povrchu čiernej hviezdy. Frustrovaný Somnus už nevedel čo má spraviť. Zdalo sa, že Erebosové prekliatie ho prenasleduje na každom kroku. Keď odpratával jeho telo, tak našiel druhú polovičku otcovho talizmanu. Myslel si, že keď mu ju zoberie a časti tela zakope na štyri svetové strany, tak zlomí Ereboso prekliatie ...

Talizman. Talizman! Somnus vytiahol obe polovičky a zamyslel sa. Jeho polovičku mu dala matka, keď zložil skúšku dospelosti. Pôvodne celý talizman patril otcovi. Keď ten zistil, že obe jeho družky sú tehotné a keď obidvaja bratia prišli na svet v ten isty deň a v tú istú hodinu, otec rozdelil talizman na dve polovičky. Každú dal jednej žene, aby ich predali chlapcom keď budú dospelí. Otec dúfal, že jedného dňa sa bratia spoja a budú spoločne vládnuť ich malému panstvu a že talizman im v tom pomože. Ako sa len mýlil ... Legenda hovorí, že talizman dokáže dať, to po čom človek naozaj vo svojom srdci túži. Ak ho však niekto použije, musí ho potom darovať niekomu inému. Talizman splní len jedno jediné želanie.

Somnus strávil prípravami takmer celý jeden obeh. Keď mal pripravené všetky prísady a nacvičené postupy, priniesol obe polovičky talizmanu k čiernej hviezde. Bol rozhodnutý použiť silu hviezdy na zcelenie talizmanu a na vytvorenie toho, po čom jeho srdce túži. Nech už to je čokoľvek ...

Vytvorenie kúzla mu trvalo takmer celú jednu rotáciu. Vyčerpaný Somnus sa zrútil do svojho dubového kresla. Prisunul sa bližšie ku krbu a skôr ako zaspal, všimol si, že hviezda vytvorila okolo seba pulzujúcu bublinu s priemerom asi 6 stôp. V jej strede žiarili a rotovali obe polovičky talizmanu. Snívalo sa mu, že je malý chlapec a že sa rozpráva s matkou. Potom prišla Lethé, jeho láska z detstva, chytila ho za rameno a zašepkala "Somnus. Somnus, preber sa!". Somnus otvoril oči a pred sebou mal to najkrajšie ženské ňadro, aké kedy videl. "Ten sen sa začína dobre vyvíjať" pomyslel si spokojne. Lethé ho začala triasť za rameno.
- "Ach Lethé" zamrmal.
- "Ja nie som Lethé" povedala urazene.
Somnus si uvedomil, že to už nie je sen a že pred ním naozaj stojí nahá plavovlasá dievčina a trasie ho za rameno. Ospalosť z neho okamžite opadla a on vyskočil na nohy.
- "Kto si?" opýtal sa prekvapene.
- "Ja som predsa Ewelyn, dcéra čiernej hviezdy zrodená z tvojho talizmanu." odpovedala mu.
Somnus sa nezmohol ani na slovo. Pozrel sa smerom k čiernej hviezde. Bublina stále pulzovala a v jej strede rotovala Erobosová polovička talizmanu. Jeho polovička zmizla.
- "Ja som to, čo najviac potrebuješ. To, po čom tvoje srdce túži." pokračovala.
Somnus rozmýšľal. Samozrejme! Yin potrebuje Yang. Muž potrebuje ženu. Toto je predsa spôsob ako nájsť rovnováhu!
- "Nepáčim sa ti? Prečo nič nehovoríš?" opýtala sa nešťastne.
- "Práve naopak!" podarilo sa mu konečne povedať. Pristúpil k nej a ich pery sa spojili ...

Neskôr sa vrátil naspať do haly, aby sa pozrel, čo sa stalo z druhou polovičkou talizmanu. Bublina okolo hviezdy zmizla, ako aj obe polovičky talizmanu. Na hviezde znova žiaril červený odtlačok ruky. Pri kozube stála Ewelyn. Keď sa postavila do svetla plameňov, tak si všimol, že mala hrdzavé vlasy.
- "Čo si si spravila s vlasmi Ewelyn?" spýtal sa prekvapene.
- "Ale, ale, DRAHÝ Somnus. Ja nie som Ewelyn. Volám sa Gilda!" odvrkla mu. "Veď sa lepšie prizri a uvidíš" povedala a zmyselne sa zavlnila ...
Somnus pochopil, čo sa stalo s druhou polovičkou talizmanu. Talizman sa nikdy nespojil a tak mu stvoril dve spoločníčky namiesto jednej.

Ewelyn a Gilda okamžite vedeli ako funguje mágia pomocou ktorej Somnus tvoril svoj svet. Vôbec sa tomu nečudoval, veď obe boli dcérami čiernej hviezdy a obe mali magické schopnosti. Spočiatku mu veľmi lichotilo ako sa obidve uchádzajú o jeho priazeň. Neskôr ich súperenie prerástlo v skrytú a potom aj v otvorenú nenávisť. Somnus sa toho hrozil, lebo nevedel ako tomu čeliť. Bolo mu už jasné, že okrem výzoru, nemajú nič spoločné. Boli to úplné protiklady. Ewelyn veľmi dobre rozumela strojom a zbraniam. Gilda zasa lepšie ovládala mágiu a artefakty. Keď spoločne pracovali na vytvorení Insomnie, ako spoločne nazvali Somnusov svet, tak zabúdali na súperenie a dokázali vytvoriť nové a silnejšie kúzla. Nepodarilo sa im síce predĺžiť dobu trvania Insomnie, ale podarilo sa im zachovať duchov kráľov, ktorí boli znovu oživení, keď nastala nová epocha. Obidve ženy ho nakoniec presvedčili, aby v záujme zachovania rovnováhy zrušil rasu Dryád. Somnus si ale myslel, že pravou príčinou ich požiadavky bola jednoducho ženská žiarlivosť na krásne a dlhonohé Dryády. Preto mágiu, ktorá by inak bola použitá na vytvorenie Dryád, použil na vytvorenie žien pre každú rasu.
Trvalo im pol obehu, kým boli spokojní s tým, ako bude vyzerať nová Insomnia. Keď boli pripravení, všetci traja pristúpili k čiernej hviezne a spoločne začali odriekavať kúzlo, ktoré onedlho vytvorí novú epochu Insomnie. V Somnusovom srdci vzplanula nová nádej ...

+++++++++++++++++
© Merlin
Processing time: 0.000430